Recenzia Nikon CoolPix P60

Ešte vo februári som sa pozrel na Nikon CoolPix P50, 8,1-megapixelový kompakt s objektívom so 3,6-násobným priblížením a optickým hľadáčikom a obmedzeným rozsahom možností manuálnej expozície, ktorý je zdanlivo zameraný na pokročilejších fotografov. Aj keď to nebol zlý fotoaparát, bol len trochu nevýrazný a nedokázal zaujať. Fotoaparát P50 bol uvedený na trh v auguste 2007 a v januári tohto roku sa k nemu v rámci série CoolPix pridal fotoaparát, ktorý dnes recenzujem, model P60.

Aj keď zdieľa rovnaký 1 / 2,5-palcový 8,1-megapixelový CCD snímač a vyzerá povrchne podobne ako P50, CoolPix P60 je veľmi odlišný fotoaparát a v mnohých ohľadoch je pre neho oveľa lepší. Zatiaľ čo plastové telo je stále dosť štvorcové a funkčné, je o 8 mm tenšie a o niečo menej vysoké a je všeobecne oveľa atraktívnejšie proporčne ako pomerne nepochopiteľné P50. Stále má veľkú pogumovanú rukoväť, do ktorej sa zmestí dvojica AA batérií, ktoré dodávajú fotoaparátu energiu, ale je menej uhlová a ešte pohodlnejšie sa drží. Stále má rovnaké prehľadné usporiadanie ovládania, s veľkým číselníkom režimov hore a ovládaním zoomu kolískovým prepínačom zozadu a jednoduchým usporiadaním troch tlačidiel okolo veľkého D-padu. Je to veľmi ľahko ovládateľná kamera a všeobecne sa s ňou manipuluje príjemne.

LCD monitor je o 2,5 palca o niečo väčší ako P50’s a s 153 000 bodmi je oveľa ostrejší. Jeho pozorovací uhol však nie je príliš dobrý a je zvlášť obmedzený, keď držíte fotoaparát nad hlavou. Monitor si tiež veľmi zle počína pri jasnom slnečnom svetle. Jednoducho nie je dosť jasný a má tiež veľmi reflexný povrch. Našťastie má P60 aj elektronický hľadáčik, ktorý nahradil dosť zlý optický hľadáčik P50. Hľadáčik je podstatne ostrejší ako monitor s 201 000 bodmi a samozrejme obsahuje všetky informačné displeje a zaostrovací rám. Okulár je pomerne veľký a je umiestnený v ľavom hornom rohu tela, čo umožňuje jeho pohodlné používanie ktorýmkoľvek okom, hoci gumený rám okulára by ocenili všetci, ktorí nosíme okuliare.

Druhou hlavnou vlastnosťou, ktorou sa P60 odlišuje od svojho predchodcu, je objektív s 5-násobným priblížením, ktorý má ohniskovú vzdialenosť ekvivalentnú 36 - 180 mm. To znamená, že mu chýba 28mm širokouhlý objektív P50, ale aby som bol úprimný, je to oveľa užitočnejší rozsah ohniskovej vzdialenosti pre fotografie na všeobecné použitie. 180 mm je dobrá stredná dĺžka teleobjektívu a 36 mm je dostatočne široká pre väčšinu snímok. Kvalita objektívu je tiež oveľa lepšia. Je znateľne ostrejší, najmä v zákrutách, a hoci na širokouhlom konci produkuje pomerne veľké skreslenie hlavne, vyhýba sa problémom s chromatickou aberáciou.

Fotoaparát P60 je tiež vybavený optickou stabilizáciou obrazu Nikon VR, ktorá sa stáva čoraz bežnejšou aj na takýchto relatívne lacných fotoaparátoch. Systém Nikon nepatrí k najlepším a pri nižších rýchlostiach uzávierky sa nezdá, že by mal nejaký efekt. Nastavenia pomalšie ako asi 1/30 sekundy pri širokouhlom zobrazení stále vykazovali určité rozmazanie pohybu, ale bolo to tak efektívnejšie pri dlhších ohniskových vzdialenostiach, ktoré umožňujú maximálne ostré ručné zábery pri maxime 1/50 sekundy zväčšiť.

Funkcia Nikon D-Lighting je k dispozícii ako možnosť ponuky v režime prehrávania. Zvyšuje sa jas tmavších oblastí tieňov a simuluje sa tak širší dynamický rozsah. Pridáva asi dve stupne jasu, ale robí to efektívnym zvyšovaním citlivosti ISO v tieňových oblastiach, čo tiež zvyšuje obrazový šum.

Na porovnanie modelu P60 nemusí človek hľadať príliš ďaleko. S výnimkou nového superzoomu P80 je celá séria Nikon CoolPix P zameraná pekne na odvetvie trhu, kde dominuje úspešná séria Canon PowerShot A. Pokiaľ ide o technické parametre, najbližšia zhoda pre model P60 je nový fotoaparát PowerShot A590 IS, aj keď existujú určité dôležité rozdiely. Canon má optický hľadáčik a má iba objektív so štvornásobným zväčšením. Model A590 IS je tiež k dispozícii za pouhých 115 libier, čo model P60 vyzerá trochu draho, pretože sa v súčasnosti predáva za približne 160 libier, hoci je k dispozícii niekoľko mesiacov.

Fotoaparát P60 je určený pre pokročilejších fotografov, ktorí požadujú viac manuálnych možností, ako ponúka kompakt typu point-and-shoot. Ponúka určité manuálne riadenie expozície, ale rovnako ako v prípade P50 je to trochu obmedzené. V manuálnom expozičnom režime je možné nastaviť rýchlosť uzávierky aj clonu, rozsah časov uzávierky je však od 8 sekúnd do Prírastok 1/1 200 v krokoch 1 / 3EV je v porovnaní s inými manuálnymi kompaktmi pomerne obmedzený a je možné určiť iba minimálnu alebo maximálnu clonu vybraný. Neexistuje živý náhľad účinkov úpravy expozície a iba meranie zhody s ihlou, takže nastavenie presnej expozície je trochu hit-and-miss. Pravdepodobne by bol užitočnejší automatický režim s uzávierkou.

Celkový výkon fotoaparátu je približne rovnaký ako v prípade modelu P50, čo znamená, že nie je zlý, ale ani geniálny. Začína sa pomerne pomaly za približne 3,5 sekundy a opäť sa vypne za necelé tri sekundy. Doba cyklu medzi jednotlivými snímkami je v režime jedného záberu veľmi pomalá približne na tri sekundy, ale v skutočnosti aj táto rýchlosť je veľmi ťažké dosiahnuť, kvôli jednej z najnepríjemnejších funkcií, s akými som sa na digitáli kedy stretol fotoaparát. Ak stlačíte tlačidlo spúšte príliš rýchlo, skôr ako fotoaparát dokončí spracovanie a uloženie súboru predchádzajúci záber, nezaregistruje, že ste ho stlačili, a nevyfotografuje ani po jeho dokončení šetrenie. Pred snímaním musíte uvoľniť tlačidlo spúšte, chvíľu počkať a potom ho znova stlačiť. To je dvojnásobne nepríjemné, pretože systém AF je v skutočnosti veľmi rýchly s minimálnym oneskorením uzávierky. Mohlo by to vystreliť oveľa rýchlejšie, len keby to nebola tá smiešna pauza. Našťastie si v kontinuálnom režime vedie o niečo lepšie, udržuje rýchlosť snímania takmer dve snímky za sekundu, aj keď sa medzi zábermi nezameriava.

Jednou z oblastí, kde by sa dalo čakať, že fotoaparát Nikon vynikne, je kvalita obrazu a tu je P60 o dosť lepšia. Ako som už spomínal, objektív je veľmi dobrý a poskytuje vynikajúcu ostrosť priamo cez rám, aj keď s určitým valcovým skreslením pri širokom uhle. Expozícia a farebné podanie sú veľmi dobré, dokonca ani jasné nasýtené farby nepredstavujú žiadny problém. Dynamický rozsah je pre kompakt s malým snímačom prekvapivo dobrý, aj keď má tendenciu vypaľovať zvýraznenia v prospech detailov tieňov. Na snímkach nasnímaných pri 200 ISO je viditeľný obrazový šum, ale aj pri 800 ISO snímkach stále existuje pomerne vysoká úroveň detailov s dobrým vyvážením farieb a dá sa ich celkom vytlačiť. 1 600 ISO a maximum 2 000 ISO sú dosť hrozné, ale to je zvyčajne prípad kompaktov s veľkým výkonom.

„Verdikt“ “
Nikon CoolPix P60 je veľkým vylepšením oproti sklamaniu P50. Stále má svoje chyby, hlavne pomalý celkový výkon a nesmierne dráždivé správanie logika spúšte, ale dizajn, spracovanie a kvalita zostavenia sú veľmi dobré, rovnako ako obrázok kvalita. Rozsah funkcií je lepší ako jednoduché zameranie a fotografovanie, ale vášnivý fotograf bude stále chcieť viac. Je tiež o dosť drahšie ako jeho hlavný konkurent, ale celkovo nie zlý malý fotoaparát.

„Na nasledujúcich stránkach je zobrazená celá rada testovacích snímok. Tu boli obrázky v plnej veľkosti s minimálnym a maximálnym nastavením ISO zmenené z dôvodu šírky pásma, aby ste videli celý obrázok a sériu boli zahrnuté plodiny nasnímané z pôvodných obrázkov v plnom rozlíšení pri rôznych nastaveniach ISO, aby ste získali celkové zhodnotenie kvalita. “

—-

Toto je full frame pri 80 ISO.

—-

Pri minimálnom nastavení ISO je kvalita obrazu veľmi dobrá.

—-

Stále problémy pri 100 ISO.

—-

Pri 200 ISO je viditeľný jemný jemný šum, ktorý však nestačí na ovplyvnenie kvality tlače.

—-

Viditeľnejší šum pri 400 ISO, ale farby a detaily sú stále dobré.

—-

Pri 800 ISO dochádza k určitému skresleniu farieb, obraz je však stále možné vytlačiť.

—-

Pri 1600 ISO je farba úplne vypnutá a je tu veľa šumu.

—-

Kvalita obrazu pri 2000 ISO je naozaj dosť zlá.

—-

Toto je full frame pri 2000 ISO.

—-

„Na nasledujúcich dvoch stranách je zobrazený rad všeobecných testovacích snímok. V niektorých prípadoch bol obrázok v plnej veľkosti zmenšený z dôvodu šírky pásma a pod ním bolo umiestnené orezanie prevzaté z pôvodného obrázka v plnom rozlíšení, aby sa zobrazila celková kvalita obrazu. Na niektoré ďalšie obrázky možno kliknúť, aby sa zobrazil pôvodný obrázok v plnej veľkosti. “

—-

Toto je obvyklý podrobný testovací záber západného okna katedrály v Exeteri, ktorý môžete porovnať s ostatnými fotoaparátmi. Orezanie v plnom rozlíšení nájdete nižšie, alebo kliknutím zobrazíte celý obrázok.

—-

Úroveň detailov, kontrastu a ostrosti je veľmi dobrá.

—-

Objektív vytvára pri širokom uhle pomerne veľké skreslenie hlavne, čo spôsobuje vydutie stredu rámu a zakrivenie rovnobežných línií.

—-

Ostrosť stredu je vynikajúca.

—-

Ostrosť v rohoch je tiež veľmi dobrá, a to bez problému s chromatickou aberáciou modelu P50.

—-

„Tu uvádzame niekoľko všeobecných testovacích snímok, ktoré pomáhajú hodnotiť celkovú kvalitu obrazu fotoaparátu vrátane rozsahu zväčšenia objektívu. Na niektoré obrázky možno kliknúť a stiahnuť pôvodný obrázok v plnej veľkosti. “

—-

Širokouhlý koniec je ekvivalentný 36 mm, nie je taký široký ako niektoré, ale je vhodný pre všeobecné snímky.

—-

Koniec teleobjektívu je ekvivalentný 180 mm, čo je dobrá stredná dĺžka teleobjektívu.

—-

Dynamický rozsah je pre fotoaparát s malým snímačom celkom dobrý, s dobrými detailami tieňov a niektorými detailami aj vo svetlách.

—-

Toto je ten istý záber, ale je ošetrený funkciou D-Lighting fotoaparátu, ktorá zosvetľuje tiene, ale zvyšuje šum obrazu.

—-

Farebné podanie a expozícia sú vynikajúce.

—-