Metro: Last Light Review

K dispozícii pre Xbox 360, PS3 (recenzované), PC

Tam sú úseky Metro: Last Light, kde sa dostanú aj na miesta, kam sa iné hry FPS nedostanú. Je tu pustý močiar, kde zúrivo hľadáte palivo pre váš generátor a vložky pre vašu plynovú masku. Stále sa krčíte pred desivými zvukmi miestnej mutantnej fauny. Sú tu zatopené tunely nepoužívaného vedenia, zchátralé nočné miesta podzemného zlodejského brlohu, strašidelné pavúky zamorené chodby okolo tábora nepriateľov. Toto nie je vaša obvyklá post-apokalyptická nočná mora, ale vyslovene ruská, pochmúrna a zvláštna, napriek tomu vyvážená vreckami vrelosti a sardonického humoru.

Hovoriť, že Metro: Last Life má ozveny Half-Life 2, je dvojsečnou pochvalou. Existujú prvky hry, ktoré sú tou najlepšou súčasťou desaťročia starej hry, ale rovnako ako majstrovské dielo Valve, aj táto hra má svoj vlastný výrazný zmysel pre dané miesto. Je to FPS, ktorý je viac než strieľanie ľudí do tváre. Niekedy sa vám vôbec nechce vôbec strieľať.

Metro: Last Light - Staying Underground

Last Light je priamym pokračovaním Metro 2033 z roku 2010 a rovnako ako jeho predchodca vychádza z fikcie Dmitrija Glukhovského. Pozostalí po jadrovom štrajku z roku 2013 v Moskve sa stiahli do rozľahlého podzemia, zatiaľ čo mutanti a záhadní „temní“ sa túlajú po ožarovaných uliciach a parkoch vyššie. Hráte Artyoma, teraz strážcu, ktorý hľadá v metre 2033 preživšieho zo zničenia Temných. proti odporu odporných neonacistov, rovnako ako odporní neonacisti a stále dosť odporní masožrúti mutácie.

Presne povedané, je to skôr tunel ako strelec do chodby, ale holé kosti hrateľnosti patria do tohto podžánru. Last Light vás zavezie z jedného stretnutia na druhé, kde sa budete prechádzať okolo alebo budete bojovať proti súčasnému nepriateľovi, či už ľudskému alebo mutantovi. Presmerovania pochádzajú priamo z éry Half Life 2, pričom tok vpred sa pozastavuje, aby ste našli prepínač na aktivovať bránu, povoziť sa na opravenom železničnom vozni alebo brániť čln pred zaplavením obrovskými „krevetami“. Originalita alebo inovácia nie sú práve silnými oblekmi hry Last Light a je možno príliš veľa okamihov, keď - kvôli filmovému efektu - bude hráčovi vyrúbaná kontrola z rúk. Celkovo to však funguje.

Metro: Last Light - utajenie a boj

Pre začiatok je samotný boj uspokojivý. Samotní mutanti nerobia najnapínavejších protivníkov - buď sa rozbijú, alebo sa na vás obrátia a potom pokračujte v klepaní alebo hryzení, kým ich neodložíte - ale majú početnú silu a indukujú primeranú prácu panika. Vaši ľudskí protivníci sú však prekvapivo vierohodní. Schovávajúc sa, pohybujúc sa okolo vás, váhavo strkajúc hlavu za roh, bojujú menej ako oni vaši štandardní polovojenskí protivníci a podobné, aké sú: preživší, ktorí sa držali rag-taggle, na ktorých sa držia život. Je takmer škoda musieť ich zabiť.

Našťastie nemusíte. Metro: Last Life vám dáva dostatok príležitostí vyhnúť sa veľkoobchodnému zabíjaniu a až na výnimky - začarované krutosti štvrtej ríše, nevybíraví zabijaci, zradní červení - cítite sa lepšie, keď sa držíte späť, pomocou nenápadných a smrteľných úderov pracujete na svojom cesta okolo. Napokon, často sú to len obyčajní chlapi, ktorí robia bežné práce pod mimoriadnym tlakom.