Medal of Honor: European Assault Review

„Platformy:“ PS2, Xbox, GameCube - recenzovaná verzia PS2.

Kedysi dávno bola na Sony PlayStation malá hra s názvom Medal of Honor. V tej dobe to bolo prijaté veľmi vrelo z niekoľkých jednoduchých dôvodov. Bola to solídna a veľmi hrateľná strieľačka z pohľadu prvej osoby a také veci boli na PlayStation veľmi zriedkavé. Rovnako ako jeho súčasník, GoldenEye na N64, mal skvelú špionážnu tému, ciele misie, ktoré presahovali rámec vyčistenie úrovní a smer k východu, a malo to aj atmosférické prostredie 2. svetovej vojny (opäť to bolo neobvyklé v čas). Po ňom nasledovalo ešte lepšie pokračovanie s tematikou odporu voči Francúzsku, Underground a vynikajúca verzia pre PC, Allied Assault. A potom hniloba zapadla ...

Prvá inkarnácia PlayStation 2, Frontline, nebola zlá, ale prvá veľká štandardná misia, útok na pláže v Normandii, bola zďaleka najlepšia. Potom sa hranie ustálilo na vzore, ktorý by sme čoskoro spojili s hrami FPS od EA: lineárne úrovne, ktoré sa hrali skôr ako pešie trasy než ako správne misie, pričom hráč je vlečený prakticky po koľajniciach z jednej akčnej scény do Ďalšie. Nacisti - jedna z najúčinnejších bojových síl v histórii - sa zmenili na bandu nemotorných násilníkov ktorého modus operandi bolo objímať stanovené polohy a striedať medzi zlou paľbou a uhýbaním kryt.

Napriek tomu bola Frontline prinajmenšom zábavná, niečo, čo sa nedalo povedať pre ďalšie úsilie, Rising Sun. Úrovne sa v skutočnosti stali ešte lineárnejšími a s komicky chudobnou nepriateľskou AI sa hra dostala do únavného ťahu z bodu do bodu. Môžu existovať sekundárne ciele, ale otázka znela, či ste ich našli a dokončili, a viac, či ste si ich všimli na svojej ceste. Výsledkom je, že skúsený hráč teraz zaobchádza s príchodom novej konzoly Medal of Honor s takým surovým vzrušením, aké by sme mohli odmeniť, povedzme, novou sériou Heartbeat v nedeľu večer. Uvedomujeme si, že bude veľmi populárny u dvíhajúcich sa más, ale to neznamená, že by sme sa chceli na to pozrieť sami.

Takže tu je prekvapenie. Medal of Honor: European Assault je takmer vynikajúci.

Teraz sa do minúty podrobne pozriem na to, ako a prečo tento úžasný obrat prebieha, ale ak by som zhrnul rozdiel, musel by som to nazvať energiou. Ak si pamätáte Frontline, spomeniete si, ako mala prvá úroveň skutočný náboj a napätie. Všade svišťali guľky, všade naokolo vybuchovali náboje, vojská kričali a kričali z každého rohu a nepriatelia všade, kam ste sa pozreli. Z väčšej časti sú to veci, z ktorých je European Assault vyrobený.

Ale v skutočnosti je to ešte lepšie. Jednak sú úrovne oveľa väčšie a otvorenejšie, aj keď je pre vás stále dostatok krytia, vaši spojenci a vaši protivníci sa skryjú a za druhé, týchto bojísk je v skutočnosti viac chaotický. Vizuálne je European Assault podrobnejší ako predchádzajúce tituly MoH a určite má pôsobivejšie osvetlenie efekty, ale skutočným technickým úspechom tu - najmä na PS2 - je, koľko sa toho deje v rám. V celom obchode sú jednotky, prestrelky a výbuchy, lietadlá sa približujú a tanky rachotia do boja. Pridajte k tomu vynikajúce skóre a vynikajúce efekty priestorového zvuku s hodnotením THX, a niekedy sa hra blíži k senzorickému preťaženiu. Vyplačte sa a potom utečte ako päťročné dievča a krčia sa pred vojnovými psami.

Ďalšou veľkou zmenou je pridanie správnej dynamiky mužstva do hry. Máte iba troch mužov, ktorých môžete ovládať, a vaše príkazy sú obmedzené na „choďte tam“ a „vráťte sa sem“, ale časy armády jedného muža sú väčšinou preč. Keď sú na bojisku v akcii ďalšie jednotky, je tu príjemný pocit, že už nie ste sami. Je pravda, že vaše jednotky majú obmedzený intelekt a niekedy budete kričať „Za vami, bifľoši“, ale aspoň môžu vyčistiť oblasti a poskytnúť vám životne dôležitú kryciu paľbu, keď potrebné.

A čo viac, nacisti začali byť múdrejší. Stále robia starú vec kačica-oheň-kačica, ale tiež sa ponáhľajú, aby vás obišli, utekali o pomoc a plazili sa do úkrytu. Na rozdiel od samovražedných bláznov vychádzajúceho slnka, títo ľudia vás skutočne držia na nohách, s jednou zásadnou výhradou: AI skutočne iba začína normálnou obtiažnosťou, takže ak budete trvať na hraní tejto hry na Easy, neprinesie vám to rovnaké uspokojenie.

Ešte lepšie je, že EA konečne urobila niekoľko veľmi potrebných zmien v hernom mechanizme. Zhasína starý a zle implementovaný systém ukladania Checkpoint, prichádza nový systém oživení, ktoré efektívne fungujú ako životy. Tie sa získavajú plnením cieľov na misii a medikity a oživenia je možné získať aj udržaním svojich jednotiek nažive až do konca úrovne. To samo osebe dáva hre novú taktickú výhodu; používaš ten životne dôležitý liek na pomoc svojmu slabnúcemu súdruhovi, alebo sa ho držíš pre prípad, že by si to neskôr potreboval?

A pokiaľ ide o ciele, tentoraz sa nad nimi oveľa viac premýšľalo. Každá misia má stále jeden hlavný cieľ, ale nájdu sa aj nacisti „nemesis“, ktorých treba hľadať a zabíjať, plány na odhalenie a nové ciele, ktoré je potrebné pri skúmaní odomknúť. Keďže oživenia sú pri postupe hrou také užitočné, tieto sekundárne ciele nadobúdajú nový význam a v skutočnosti zistíte, že chcete odomknúť všetky.

Najlepšie zo všetkého je, že tieto zmeny prišli bez toho, aby sa pokazilo to, čo vždy robilo MoH tak dobre: ​​jeho rozsiahle - ak je dezinfikovaný - filmové stvárnenie 2. svetovej vojny a jeho rešpekt k dobovým zbraniam a obdobiu detail. Udalosti, ktorých sa to týka - britský útok na St Nazaire, severoafrická kampaň, Stalingrad a bitka of the Bulge - poskytnú vám rozličné prostredia na hranie a každé má svoj vlastný osobitý vzhľad a cítiť. Pokiaľ ide o atmosféru, European Assault má pravdu o peniazoch a blockbusterová akčná zábava nie je o nič lepšia.

To robí z najväčšej slabosti hry tragickú chybu. Vďaka štyrom kampaniam a iba jedenástim misiám je European Assault krátky. Väčšina z nás sa cez to vetrí okolo osem až desať hodín a typ arogantného, ​​bláznivého tínedžera, ktorý má na svojich mastných mozgoch bodovo prichytený joypad, by to podľa predstavy zvládol za oveľa menej. Tvrdil by som, že hra obsahuje v každej misii toľko akcie, že ste stále (len) zhodnotenie vašich peňazí a rastúce ciele v oblasti AI a bonusov dodávajú určitý počet opakovaní hodnotu. Musím však povedať, že to nie je nepriestrelný argument a nedostatok online možností pre viacerých hráčov sotva pomáha.

Okrem toho nezabúdajme, že MoH už nemá tento predmet sám o sebe. Konzolový variant Call of Duty by síce nemal pre European Assault veľkú konkurenciu, ale pre Brothers v zbraniach si získal verných fanúšikov vďaka svojmu tvrdému realizmu a premyslenejšiemu vedeniu tímu taktiky. Ponecháva túto hru mierne elementárnu. Opäť existuje argument, že European Assault je prístupnejší a zábavnejší, ale niektorí ľudia to budú považovať za malý krok späť.

Sústreďme sa však na to pozitívne. Len málo hier je dokonalých a keďže som za posledný mesiac hral niekoľko konzolových strieľačiek, musím povedať, že je to tak rozhodne najpútavejšie-ten, ktorý ma držal hrať pred spaním a prinútil ma vrátiť sa pre prvú vec ďalšie ráno. Nie je to ani pôvodný, ani nevyhnutne najlepší strelec z 2. svetovej vojny, stále je to skutočný výbuch, kým trvá.

„Verdikt“

Obrovské zlepšenie kvality s určitými nákladmi na kvantitu, stále ukazuje sériu revitalizovaných a - pokiaľ to trvá - patrí medzi najlepších strelcov na PS2.

Dôveryhodné skóre